Cieľové požiadavky RUJ

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom samotného jazykového vyučovania je zvládnuť formálny jazykový systém, vedieť ho dostatočne efektívne využiť v autentických súvislostiach, hlavne podporou komunikatívneho vyučovania, samostatnosti v učení, kritického myslenia ako i rozvojom individuálnych stratégií učenia sa žiakov.

Vzdelávanie v cudzom jazyku je ďalej rozdiferencované i podľa jednotlivých úrovní jazykových kompetencií (lingvistických, sociolingvistických a pragmatických) a malo by sa zameriavať najmä na osvojenie si rečových schopností (receptívna sluchová, receptívna zraková, produktívna ústna, produktívna písomná schopnosť), jazykových prostriedkov ako sú výslovnosť, slovná zásoba a jej tvorba,  gramatika (tvaroslovie, vetná skladba), grafická podoba jazyka, pravopis) a zvládnutie jednotlivých tematických okruhov, každodenných komunikačných  situáciíjazykových  funkcií, či rozšírenia  poznatkov o krajinách,ktoré kladú cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti žiaka.

Základným cieľom vyučovacieho procesu ruského jazyka podľa vzdelávacieho štandardu cudzích jazykov je:

  • postupne a cieľavedome rozvíjať všetky štyri rečové zručnosti t. j. ústny prejav, čítanie, počúvanie a písomný prejav na základe osvojenej slovnej zásoby a gramatiky a zároveň rozvíjať stratégie učenia sa;
  • zvládnutie azbuky v písomnom prejave ako aj v čítaní s porozumením
  • rozumieť informáciám o dôverne známych veciach, s ktorými sa pravidelne stretáva v práci, v škole, vo voľnom čase a pod., pokiaľ sú vyjadrené zreteľným jazykovým štandardom;
  • zvládnuť štandardné komunikačné situácie;
  • dokázať opísať zážitky, udalosti, sny, túžby a stručne odôvodniť a vysvetliť svoje názory a plány;
  • posilňovať cieľavedomosť, vytrvalosť a systematickosť v štúdiu cudzieho jazyka;
  • osvojovať si tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie;
  • využívať osvojené znalosti a zručnosti pri ďalšom štúdiu a v budúcej profesii;
  • prehlbovať vzájomné porozumenie medzi národmi a toleranciu k iným kultúram a zvykom prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života ľudstva;
  • pomôcť žiakom uvedomiť si svoje individuálne potreby, definovať vlastné ciele a niesť zodpovednosť za proces učenia sa;
  • využívaťmožnosti školy a podnety z mimoškolského prostredia na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi a aby vedeli zvládnuť štandardné komunikačné situácie;
  • naučiť žiaka učiť sa, hľadať vlastné optimálne formy osvojovania a upevňovania si učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces;
  • motivovať žiakov, aby dosiahli vysoký stupeň osvojenia si jazyka vzhľadom na jeho špecifické postavenie ako internacionálneho jazyka v obchode, cestovnom ruchu, doprave, vede a kultúre, atď.;
  • naučiť žiaka spracovať hovorený alebo napísaný text v rámci receptívnych jazykových činností (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením);
  • v produktívnych (ústny prejav, písomný prejav) a interaktívnych jazykových činnostiach (ústna interakcia, písomná interakcia) a stratégiách naučiť žiaka vytvárať ústny alebo písomný text;
  • vedieť vytvoriť jednoduchý súvislý text na témy, ktoré dobre poznajú alebo ktoré ich osobne zaujímajú;
  • dokázať využívať komunikačnú kompetenciu, aby realizovali komunikačný zámer vymedzeným spôsobom;
  • efektívne používať všeobecné kompetencie a zvládať spoločenské dimenzie jazyka.

Vzhľadom na moderné trendy vo vyučovaní cudzích jazykov sa mení úloha učiteľa vo vyučovacom procese. Učiteľ sa stáva manažérom vyučovacieho procesu, poradcom a facilitátorom (usmerňovateľom/moderátorom). Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby sami zodpovedali za svoje výsledky, monitoruje prácu žiakov a pomáha im pri výbere vhodných stratégií učenia sa. Taktiež vytvára príležitosti, aby žiaci čo najviac používali jazyk v reálnych situáciách. Po absolvovaní vyučovania predmetu cudzí jazyk by mali žiaci získané vedomosti a zručnosti, ale aj poznatky vedieť aplikovať v limitovanom rozsahu i v rámci medzipredmetových  vzťahov, a to:

  • formou prierezových tém, ktoré sú spracovávané v rámci rôznych predmetov, napr.: čas, interkultúrna dimenzia, environmentálna dimenzia, finančná gramotnosť, atď.
  • prostredníctvom IKT, ktoré sú aplikovateľné v rámci predmetu – e-maily, využívanie programu Word pri tvorbe textov, prezentácie – PowerPoint, vyhľadávanie informácií v elektronických médiách, internet, interaktívna tabuľa a pod.,